INZERCIA +421 905 273 414, +421 905 273 416

„K umeniu som inklinovala odmalička“

„K umeniu som inklinovala odmalička“

Soňa FERENCOVÁ (1989) sa narodila v Prešove, vyrástla v Petržalke. Venuje sa piesňovej a poetickej tvorbe, koncertuje s vlastnou kapelou. Vyštudovala UK v Bratislave. Pôsobila v Detskom a mládežníckom zbore Slovenského rozhlasu a v rozličných miestnych hudobných zoskupeniach. V roku 2010 vydala svoje autorské piesne na hudobnom nosiči s názvom Priania. Neskôr publikovala svoje básne v časopise Dotyky. V roku 2015 získala ocenenie v literárnej súťaži Cena Rudolfa Fabryho a v tom istom roku sa jej podarilo autorsky sa presadiť vo finále pesničkovej súťaže Košický zlatý poklad. V roku 2016 knižne debutovala básnickou zbierkou Objímanie letokruhov. Vlastným nákladom vydala EP 2015, z ktorého singel Túž bol uvedený v relácii Bluesnenie na rádiu Devín. A my sme sa s ňou porozprávali.

Si talentovaná speváčka, pesničkárka a poetka. Kedy si zistila, že sa chceš realizovať v umeleckej sfére a v čom si sa našla skôr, v poézii alebo v hudbe?

K umeniu som inklinovala odmalička. Už ako malé dieťa som si vraj stále pospevovala a tancovala. Neskôr ma inšpirovalo moje rodinné prostredie – počúvali sa u nás platne, deduško bol vášnivým čitateľom kníh, hralo sa na gitare… Čiže bolo to u nás vždy veľmi pestré. Od ôsmich rokov som chodila na klavír, spievala som v Zbore Slovenského rozhlasu. Popri gymnáziu som vyštudovala aj druhý cyklus ZUŠ a na gymnáziu ma už vtedy veľmi zaujímala literatúra, dejiny umenia či filozofia. Vždy ma teda zaujímalo viacero vecí, preto pohyb v dvoch sférach súčasne je pre mňa prirodzený, v každej sfére sa vyjadrujem iným umeleckým jazykom.

Poézia a hudba majú k sebe veľmi blízko. Čím by mala osloviť dobrá báseň, a čím dobrý text piesne?

Áno, majú k sebe veľmi blízko, nachádzajú sa hneď v susedstve, prelínajú sa, ovplyvňujú, ba občas aj spájajú. Myslím si, že nejaké univerzálne pravidlá, čím by mala osloviť dobrá báseň a čím dobrý text, neexistujú. Každý autor je iný, zaujme svojím osobitým rukopisom. Všeobecne však platí, že dobrý textár potrebuje mať aj cit pre hudobný rytmus, musí mať v hlave hudbu, pre ktorú text vzniká, pokiaľ nepíše rovno celú pieseň naraz aj s hudbou. A toto báseň až tak nevyžaduje. Báseň nie je limitovaná hudobným cítením svojho autora.

Čo ťa inšpiruje pri tvojej tvorbe? Ktoré témy ťa najviac oslovujú?

Väčšinou píšem v nejakých pohnutých obdobiach svojho života. Inšpiráciou mi býva súčasná doba, ktorá je v mnohom zvláštna a prináša nám nové situácie a témy. Za všetky takto inšpirované básne spomeniem napríklad báseň Nepočujeme, v ktorej píšem o odpadovom hluku, alebo báseň Generácia žien, v ktorej píšem o súčasných mladých ženách. Občas sa zvyknem inšpirovať okrem vlastného života aj životom a pocitmi iných ľudí. Napríklad v piesni Je to tak ťažké spievam o tom, že niekto stále strieda vzťahy. Keď som ju skladala, tak som myslela na jedného môjho dobrého kamaráta, ktorý sa mi zdôveril s týmto problémom. Bol prelietavý iba preto, lebo sám sebou si nebol istý, nemal dôveru v samého seba… To sú psychologické veci, do ktorých je ťažko preniknúť…

V roku 2010 ti vyšiel debutový album s názvom „Priania“ a o päť rokov neskôr druhý album „EP 2015“. V čom sa od debutového albumu líšia skladby, ktoré nájdeme na „EP 2015“?

Nejaké extrémne odlišnosti medzi albumami nie sú, EP 2015 má rockovejší nádych, čo sa týka zvuku, ale inak som to stále ja. Voľakedy som koketovala aj s tvrdším rockom, prvá kapela, v ktorej som pôsobila ako speváčka, bola dokonca punkrocková. Občas sa ma pýtajú, aký štýl teda presne hráme, ja sa však rada pohybujem na hraniciach, na pomedzí dvoch alebo troch priestorov. Umelec môže byť slobodný, nemusí sa nutne zaraďovať a ohraničovať. Môže byť aj solitérom. Alebo spájať viacero priestorov.

Hráš na gitare aj na klavíri. Keď skladáš hudbu k svojim textom, na ktorom hudobnom nástroji komponuješ?

Oba zvuky majú svoju osobitú náladu, inšpirujú ma inakším spôsobom. Väčšina mojich piesní vznikla priamo v mojej hlave, hudba a text súčasne, a väčšinou to bolo pri gitare. Keď skladám hudbu na už hotový text, vtedy tiež pracujem s gitarou.

Vráťme sa opäť k poézii. Na prelome rokov 2016/2017 si knižne debutovala básnickou zbierkou „Objímanie letokruhov“ (Edícia mladých slovenských autorov časopisu Dotyky, Spolok slovenských spisovateľov, 2016). Čím sa vyznačuje tvoja poézia?

Slovami literárnej kritiky prinášam mladú, niekedy až revoltujúcu poéziu. Myslím, že je to stručná a jasná charakteristika, ale pevne verím, že v zopár kúskoch mojej zbierky by sa našla aj neha, jemnosť (smiech).

Vyrastala si v Petržalke. Ovplyvnilo toto prostredie nejakým spôsobom tvoju tvorbu? Ak áno, ako?

Keď to vnímam takto s odstupom času, myslím si, že zásadne. Odmalička som vnímala nejakú jej sivotu, neosobnosť, Petržalka bola v časoch môjho detstva ukážkou jednotvárnosti a konformnosti. Mám priamo dva texty, ktoré sú presne o tom. Prvým je pieseň Sivá a druhým je báseň Panelové deti. A v ostatnej mojej tvorbe asi tiež dýcha taká tá patológia doby deväťdesiatych rokov. Myslím si, že my, ktorí sme v tej dobe rástli na tomto sídlisku, vieme o tom svoje. Dnes už Petržalka, našťastie, pôsobí celkom iným dojmom, rada sa tam vraciam. Je omnoho ľudskejšia, prívetivejšia, dorástli nám v nej zelené stromy, kvety, vymaľovali sa paneláky. Petržalku mám rada tak, ako môžem mať rada človeka – aj s jeho temnejšou históriou, s jeho kladmi aj zápormi…

Máš medzi slovenskými alebo svetovými poetkami a básnikmi nejakého obľúbeného autora?

Mám rada napríklad Urbana, Štrpku, Peteraja. U každého z nich sa mi páči niečo iné. Osobitne mám rada textársku tvorbu Peteraja. Krásne veci sa nachádzajú na platniach Mariky Gombitovej. V každej piesni je vyrozprávaný jeden celý príbeh, od začiatku do konca. Sú to krásne veci. A vďaka Marike a jej výrazu sa to dá celé obsiahnuť ešte lepšie a ľahšie, viac to predýchať, prevnímať, prežiť… Túto dámu som vždy rada počúvala.

Aké sú tvoje plány do budúcnosti na oboch umeleckých frontoch?

Momentálne mám obdobie, kedy príliš neplánujem, snažím sa trošku viac si vychutnávať okamihy, ktoré prichádzajú samé, a menej riešiť veci dopredu. V každom prípade si rada posedím a zahrám na akciách, čo sú už dohodnuté, prípadne prídu časom. Okrem toho sa chcem povenovať aj svojim najbližším priateľom, lebo tých som dlhšie zanedbávala práve pre pracovné a umelecké povinnosti. Uvidíme, čo umelecký život ďalej prinesie, sama som na to zvedavá a budem sa tešiť zo všetkého pekného, čo ešte príde.

Vydavateľ: NIVEL PLUS s.r.o., Ivanská cesta 2D, 821 04 Bratislava
Redakcia: Ivanská cesta 2D, 821 04 Bratislava, email: petrzalskenoviny@gmail.com, tel.: 02/62801182
Šéfredaktorka: Ingrid Jarunková
Inzercia: 0905/273 414, 0905/273 416

Používanie Cookies a podmienky pre spracovanie osobných údajov: kliknite SEM.
Všeobecné obchodné podmienky