INZERCIA +421 905 273 414, +421 905 273 416

O budúcnosti električky inak

O budúcnosti električky inak

Doteraz bola hlavnou témou petržalskej električky výstavba trate. Je tu však aj ďalší proces, nemenej podstatný. Urbanizácia okolia trasy. Akým prostredím sa budeme v električke viezť? Na čo sa budeme dívať z jej okien, ako bude vyzerať územie, keď z nej vystúpime? To závisí aj na nás, Petržalčanoch. Máme šancu aktívne sa zapojiť do rozhodovania o budúcej podobe centrálnej časti nášho sídliska a ovplyvniť ho. Túto možnosť  participovať na spracovaní urbanistickej štúdie, ktorá rieši rozvoj tohto územia, nám ponúka mesto prostredníctvom jeho hlavnej architektky Ing.arch. Ingrid Konrad:

Električková radiála, ktorá cez Starý most spojí Staré Mesto s Petržalkou prichádza do koridoru, ktorý bol dlhodobo rezervovaný pre nosný dopravný systém a teda nezastavaný. Teraz sa musíme pozrieť na to, čo sa v tomto území s príchodom električky bude diať. Územný plán platí od roku 2007 a vízie a stratégie mesta sa od tých čias menili, preto je potrebné prispôsobiť ho súčasnosti. Pôvodne v ňom električkovú trať sprevádzala paralelná štvorprúdová cestná komunikácia. Dnes ale preferujeme MHD a tento záujem podporuje aj Európska komisia. Výstavba cestnej komunikácie by bola jasnou podporou individuálnej autodopravy.

V roku 2013 boli vyčlenené z operačného programu Doprava peniaze na 1. etapu výstavby električkovej trate do Petržalky – koridor Štúrovej ulice a rekonštrukcia Starého mosta do Petržalky. Zároveň sa rozpútala veľká diskusia, aké bude jej pokračovanie, či paralelne s radiálou realizovať aj spomínanú štvorprúdovú komunikáciu. Vznikla občianska iniciatíva, ktorá bola proti jej výstavbe a s jej názorom sa napokon stotožnilo aj vedenie mesta. Následne bola vypísaná súťaž na urbanizáciu – teda budúcu podobu územia, ktorým električková trasa povedie. Súťaž návrhov bola zároveň verejným obstarávaním na spracovateľa urbanistickej štúdie tohto územia. Stal sa ním Petržalčan profesor Ing. arch. Bohumil Kováč PhD. a jeho tím. Proces obstarávania urbanistickej štúdie sa (po určitých komplikáciách a zdržaniach) zavŕšil v apríli 2017, kedy mesto s profesorom Kováčom podpísalo zmluvu. V tom čase sa začala aj naša intenzívna spolupráca, ktorej súčasťou je aj participácia verejnosti.

V čom spočíva vaša spolupráca s profesorom Kováčom?

V prvom rade musím povedať, že je to veľmi výnimočná spolupráca, profesor Kováč je veľmi otvorený moderným trendom nielen pri plánovaní, ale aj tomu, že obyvatelia sú zapojení do procesu tvorby  štúdie a ovplyvňujú dielo výlučne architektov urbanistov. A po prvý krát v histórii Slovenska k štúdií, ktorá rieši také veľké a exponované územie, prizýva mesto aj verejnosť, aby na procese jej tvorby spolupracovala a vyjadrila svoju mienku. A profesor Kováč k participatívnym procesom aktívne prispieva komunikáciou s odbornou i laickou verejnosťou. Naším spoločným cieľom je vytvoriť atraktívny priestor – prostredie, ktoré Petržalku obohatí.

Proces participácie je pri vývoji mesta nesmierne dôležitý. Jednak ním občanov informujeme, zapájame ich do procesov vzniku jednej štvrte v centre Petržalky a zároveň ich učíme rozpoznávať jednotlivé úrovne plánovania. Je iné plánovať na úrovni urbanistickej štúdie, kde vnímame územie celistvo akoby z pohľadu zhora. A iné je zapájať občanov už do konkrétnych územných plánov zón a štúdií parkov, ktoré budú mať takrečeno predo dvermi. Chceme, aby pochopili, že o lavičkách, chodníkoch či dizajne fontán –  detailoch verejného priestoru pri urbanistickej štúdií hovoriť nebudeme. Ale budeme vytvárať priestory, kde takéto aktivity budú mať svoje miesto a neskôr budú pri lokálnych participatívnych procesoch vo svojom okolí do nich obyvatelia zapojení. Som presvedčená, že architekt urbanista by práve takýmto spôsobom mal byť súčasťou komunikácie s odbornou i laickou verejnosťou a akýmsi odborným mediátorom, aby občania pochopili, o čom odborník hovorí. Pretože je  vo verejnom záujme, aby občania rozumeli, čo sa s ich okolím deje a vedeli na to v plánovacom procese reagovať. Tento proces sme si s úspechom vyskúšali pri parčíku na Svoradovej ulici v Starom Meste, kedy sme všetkých okolo – materskú školu, základnú školu, vysokú školu, domov dôchodcov či obyvateľov okolitých domov pozvali na stretnutia a rozprávali sme sa s nimi o tom, ako si ten priestor predstavujú. Pretože, to oni sú tí dotknutí, ktorí budú park využívať. Výsledok nás presvedčil o správnosti takéhoto postupu. A toto isté sa bude diať v mikropriestoroch v rámci petržalskej centrálnej osi.

Aké podoby má participácia v tomto prípade?

Mienka Petržalčanov je pre nás dôležitá a minulé leto, po začatí spolupráce s profesorom Kováčom, ich moji kolegovia v teréne už oslovovali. Pýtali sa ich, či poznajú územný plán platný pre rozvoj tohto územia, či rozumejú, čo tam je plánované. Myslíme si, že na to treba Petržalčanov pripraviť, keďže táto oblasť bola dlhodobo nezastavaná a čakajú ju zmeny nielen v podobe električkovej trate. Už na Dňoch Petržalky v júni 2017 moji spolupracovníci diskutovali s občanmi na tieto témy. A v súčasnosti môžu až do 19. 3. na stránke mesta www.participacia-petrzalka.bratislava.sk vyplniť dotazník vytvorený na základe minuloročných rozhovorov s obyvateľmi Petržalky. Okrem toho môžu svoje pripomienky a podnety k štúdii v jej rôznych fázach posielať priamo nám mailom na participacia@bratislava.sk. K tomu by som chcela dodať, že do tohto procesu pozývame všetkých obyvateľov mesta, nielen Petržalčanov, pretože sme presvedčení, že mestské časti nie sú izolované, mesto tvorí jeden celok a v tomto zmysle treba vnímať aj potreby a zohľadňovať požiadavky mestských častí.

Okrem toho, v stredu 28.2.2018 o 17.00 hod, v priestoroch centra architektúry a urbanizmu ARCHA na Uršulínskej 6 sa bude konať verejné prerokovanie zadania urbanistickej štúdie. Urbanistická štúdia je územnoplánovacím podkladom o rozvoji územia v budúcnosti. V zadaní sa vo všeobecnosti hovorí, čo má byť obsahom štúdie. Samotné zadanie možno nie je pre verejnosť až také zaujímavé, je ale jedným z krokov, ktorými si chceme získať ich dôveru transparentnosťou a zrozumiteľnosťou procesov. Aby reálne videli, že hájime verejný záujem. Možno vizuálne i obsahovo oveľa zaujímavejšie pre nich bude predstavovanie ďalších krokov – variantných konceptov riešenia pred letom 2018, kde už budú konkrétnejšie informácie o budúcej podobe centrálnej osi.

Čo teda Petržalku, konkrétne jej centrálnu os, čaká? Aká je vaša vízia ako hlavnej architektky?

V Petržalke sa od počiatku kládol dôraz na bývanie a až od začiatku 90. rokov sa do nej dostávala aj občianska vybavenosť mestského významu. A dialo sa to viac-menej živelne, pretože rozvojová os, v ktorej bolo naplánované centrum sídliska, bola stále zakonzervovaná kvôli výstavbe nosného dopravného systému,  rôzne formy občianskej vybavenosti sa usadzovali po okrajoch Petržalky – najmä pozdĺž Panónskej ulice. Pre Petržalku je špecifický určitý typ bývania a ja som presvedčená, že do centrálnej osi by sa mali dostať spolu s potrebnou občianskou vybavenosťou aj iné formy bývania, ktoré by doplnili to súčasné. Zároveň veľké plochy panelových blokov by mohla vyvážiť hustejšia a nižšia zástavba uzavretých blokov a námestí, ktoré by obklopovali nezastavané plochy parkov.

Ale najmä treba využiť potenciál električky a vytvoriť obyvateľom také podmienky, aby bolo pre nich atraktívne do tohto územia prísť a električku využívať. S tým súvisia priečne prepojenia autobusmi integrované so zástavkami električky. Budúce zástavky električky sa stanú bodmi, kam budú prichádzať ľudia a tam je šanca vytvárať mestské prostredie – námestia, obchody, kaviarne, kultúrne stánky – tam to má zmysel. A zároveň v priestore medzi zástavkami uvažujeme využiť čo najviac prírodný priestor, ktorý sa tam vyvinul a ešte viac ho zatraktívniť. Naša idea je v súlade s požiadavkou petície spred štyroch rokov, podporiť zachovanie lineárneho priestoru zelene s námestiami, alejami a parkami, ktorý bude výnimočným a atraktívnym pre peší pohyb.

Jednoducho musíme urobiť všetko preto, aby Petržalčania na prepravu zo svojej mestskej časti, ale aj v rámci nej využívali prirodzene RADŠEJ električku, cyklistickú či pešiu mobilitu než individuálnu automobilovú dopravu. Aby to pre nich bolo efektívnejšie, rýchlejšie, pohodlnejšie aj príjemnejšie. To je naším cieľom a participáciou s obyvateľmi sa k nemu chceme čo najviac priblížiť. Inak by sa celý projekt petržalskej električky minul účelu. Myslím si, že by sme do sídliska mohli vniesť také mestské prostredie, ktoré by nielen Petržalčanom ukázalo, že sú možné zásahy, ktoré priestor zintímnia a dostanú na ľudskú mierku. Navyše všetko by mali byť ekologicky a z hľadiska adaptácie na zmenu klímy udržateľné riešenia. Dovolím si povedať až modelové prostredie, ktoré bude inšpirovať aj iných. Potenciál na to rozhodne v Petržalke máme, priestorový i ľudský. Pozemky okolo petržalskej osi sú v majetku mesta a mestskej organizácie Metro.

 

Vydavateľ: NIVEL PLUS s.r.o., Ivanská cesta 2D, 821 04 Bratislava
Redakcia: Ivanská cesta 2D, 821 04 Bratislava, email: petrzalskenoviny@gmail.com, tel.: 02/62801182
Šéfredaktorka: Ingrid Jarunková
Inzercia: 0905/273 414, 0905/273 416

Používanie Cookies a podmienky pre spracovanie osobných údajov: kliknite SEM.
Všeobecné obchodné podmienky