INZERCIA +421 905 273 414, +421 905 273 416

Právnik radí – spoločenstvo vlastníkov

Právnik radí – spoločenstvo vlastníkov

Prednedávnom sme si kúpili byt na zvýšenom prízemí v dome, ktorý má spoločenstvo vlastníkov ako svojho správcu. Zaujímalo by ma, odkedy môžeme (a či aj obaja spoločne) chodiť na bytové schôdze a odkedy sa stávame členmi tohto spoločenstva vlastníkov bytov. Keď sme krátko po kúpe našej pani správcovej oznámili, že nám kvapká prasknutý radiátor, reagovala na to tak, že si ho máme opraviť sami, že na to ona tu nie je. Ďakujeme.   

                                                                                                    Manželia J. (gmail.com)

Počas vyhotovenia zmluvy o prevode vlastníctva bytu (ďalej len „zmluva o prevode“), ste ako kupujúci boli oboznámení s otázkami správy bytového domu, ktorý má zriadené spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov (ďalej len „spoločenstvo“). Každý nadobúdateľ bytu je v súlade s § 5 ods. 1 písm. g) zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení (ďalej len zákon“) povinný vyhlásiť, že pristupuje k zmluve o spoločenstve. Ide o podstatnú náležitosť zmluvy o prevode, v prípade jej absencie nie sú podmienky na vklad splnené a správa katastra v zmysle § 31 ods. 3 katastrálneho zákona vklad zamietne.

S prevodom vlastníctva bytu prechádzajú podľa ustanovenia § 7a ods.1 zákona na nového vlastníka bytu práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o spoločenstve. Ak vlastník bytu nadobudol byt v dome na základe zmluvy o vstavbe alebo nadstavbe domu, je povinný pristúpiť k zmluve o spoločenstve. Prevodom bytu na nového vlastníka odstupuje doterajší vlastník bytu v dome od zmluvy o spoločenstve. Nového vlastníka bytu zaväzujú aj právne úkony týkajúce sa domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku vykonané pred prevodom vlastníctva bytu. Základné práva a povinnosti vlastníkov sú dané v zmluve o spoločenstve, ktorú nový vlastník dostane spolu s dodatkom k predmetnej zmluve (prístupovou zmluvou), hneď ako príde k zmene vlastníckych práv k danej nehnuteľnosti.

Za každý byt je pri hlasovaní o veci jeden hlas. Platí to aj vtedy, keď sa na  zhromaždenie vlastníkov dostavia manželia spoločne. V prípade BSM občiansky zákonník umožňuje vybavovanie bežných vecí každému z manželov. Je predpoklad, že manžel, ktorý je  podpísaný na prezenčnej listine, bude hlasovať zhodne s vôľou svojho manželského partnera. V prípade, že by sa na hlasovaní zúčastnili obaja manželia a nemali by jednotný názor na vec, ich hlas je neplatný.

Určujúcim podkladom pre základné vymedzenie hraníc medzi spoločným a súkromným vlastníctvom v bytovom dome je na tomto mieste už viackrát spomenutý § 2 ods. 5 zákona, ktorý definuje spoločné zariadenia bytového domu a zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej stavebný zákon). Podľa ustanovenia § 43b ods. 4 stavebného zákona byt je obytná miestnosť alebo súbor obytných miestností s príslušenstvom usporiadaný do funkčného celku s vlastným uzavretím, určený na trvalé bývanie. Majetkové hranice, ktoré oddeľujú vlastníctvo majiteľa bytu od podielového spoluvlastníctva všetkých vlastníkov bytov v dome, sú dané vstupnými dverami do bytu. Všetko čo je za nimi – rozvody vody, plynu, elektroinštalácia, odpady, STA, ústredné kúrenie, ale aj vaňa, batérie, atď. je súčasťou bytu vlastníka. Čo všetko k bytu prislúcha, čo v prípade opravy alebo obnovy si vlastník hradí sám a na čo má nárok z FPÚO, je možné sa dozvedieť zo zmluvy o prevode.

Jednou vetou

A.F. Petržalka: Z otázky nie je zrejmé, v čom váš správca nerešpektuje zákon č. 182/1993 Z.z., resp. zmluvu o výkone správy. Nejasná je aj formulácia o rozhodovaní väčšiny vlastníkov bytov a NP, ktoré nie sú v súlade so zákonom. Pre požadované vysvetlenie je potrebné konkretizovať jednotlivé body otázky.

Zákony v každodennom živote (dnes o rodičoch a deťoch)

Rodina – základ spoločnosti  (5)

Nie každý má vedomosť o akurátne potrebnom zákone a nie každý sa dokáže pohybovať v spleti paragrafov. Na tomto priestore prinášame základné informácie o tom – ktorom právnom predpise. Výňatok z právneho predpisu je voľne spracovaný a má len informatívny charakter. V prípade nejasností, alebo praktickej potreby radi odpovieme na vaše konkrétne otázky.

  • Starostlivosť potomkov o predkov

Deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú podľa zákona č. 36/2005 Z. z. – zákon o rodine v platnom znení (ďalej len „zákon o rodine“), povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú. Každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť voči rodičom v takom rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam, možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných detí. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi a poskytovanie príspevku na výživu rozvedenému manželovi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom. Predkovia a potomkovia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť iba v prípade, ak to nevyhnutne potrebujú. Ak potomkovia nemôžu svoju vyživovaciu povinnosť plniť, prechádza táto povinnosť na predkov. Vzdialenejší príbuzní majú vyživovaciu povinnosť, len ak ju nemôžu plniť bližší príbuzní. Každý z príbuzných na rovnakom stupni plní vyživovaciu povinnosť v takom rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam, možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných príbuzných.

  • Vyživovacia povinnosť medzi manželmi

Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom. Rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi. Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru. Právo na príspevok na výživu zanikne, ak oprávnený manžel uzavrie nové manželstvo.

  • Príspevok na náklady nevydatej matke

Otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Súd môže na návrh tehotnej ženy uložiť mužovi, ktorého otcovstvo je pravdepodobné, aby poskytol vopred sumu potrebnú na zabezpečenie jej výživy – príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom a sumu potrebnú na zabezpečenie výživy dieťaťa po dobu, počas ktorej by žene patrila materská dovolenka. Právo žiadať príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa pôrodu.

  • Potreby kontra možnosti

Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu a rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi, čo ale neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. Právo na výživné sa nepremlčuje, možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Poradenstvo na tejto strane poskytujeme bezplatne, osobné konzultácie či už bezplatné alebo ako platené právne služby neposkytujeme. Autor nepreberá zodpovednosť za komplexnosť odpovedí, nakoľko tieto sú limitované formuláciou otázok.

Vydavateľ: NIVEL PLUS s.r.o., Ivanská cesta 2D, 821 04 Bratislava
Redakcia: Ivanská cesta 2D, 821 04 Bratislava, email: petrzalskenoviny@gmail.com, tel.: 02/62801182
Šéfredaktorka: Ingrid Jarunková
Inzercia: 0905/273 414, 0905/273 416

Používanie Cookies a podmienky pre spracovanie osobných údajov: kliknite SEM.
Všeobecné obchodné podmienky